Už dlhší čas sa vlády takmer na celom svete pokúšajú vysporiadať s týmto problémom. Myslím si, že nie som jediná, ktorá má pocit, že najvyšší predstavitelia na Slovensku tento problém berú tak povediac športovo. Nejako bolo, nejako bude. Riešenie zvyčajne spočíva vo výmene ministerského úradníka zodpovedného za dopravu, alebo v prítomnosti policajtov riadiacich premávku v uliciach. V zahraničí majú na túto nepriaznivú situáciu na cestách rôzne kuriózne riešenia, ako je napríklad vyžadovanie od firiem posun pracovného času zamestnancov tak, aby intenzita dopravy bola viac rozložená počas dňa, alebo zavedenie špeciálnych pruhov pre vozidlá s viacerými cestujúcimi. Žiadne z týchto riešení sa však neukázalo ako dlhodobo funkčné.
Natíska sa tu otázka, prečo ľudia čoraz viac uprednostňujú presun vlastným automobilom pred využitím hromadnej dopravy? Nie sme predsa krajina tretieho sveta, kde je akýkoľvek systém hromadnej dopravy veľkou neznámou. Odpoveď je jednoduchá. Pohodlie, rýchlosť, cena, sloboda, flexibilita. Vlastniť auto znamenajú každodennú voľnosť. Dostaneme sa do práce, obchodov alebo reštaurácii, bez nutnosti prispôsobovať sa grafikonu MHD alebo vlakových či autobusových spojov. Ľudia sú čoraz viac uponáhľaní a zaneprázdnení na to, aby sa prispôsobovali akejkoľvek hromadnej doprave, ktorá často nie je vôbec spoľahlivá. Cestovať slovenskými rýchlikmi počas najväčšej špičky, veľakrát znamená stáť s batožinou na „luxusných" miestach pri WC a vyzbrojiť sa obrovskou trpezlivosťou pri dýchaní nepríjemného zápachu. Vozne sú preplnené, zanedbané, špinavé a cesta v nich nestojí ani za 5 centov. Pohodlie nám zaručí jedine kúpa miestenky, a to len v prípade ak sa širokými lakťami pretlačíme na zakúpené miesto. Žiadnou novinkou nie sú ani ďalekosiahle meškania vlakov bez akejkoľvek kompenzácie alebo ospravedlnenia cestujúcim. Napríklad v Trnave chodí v nedeľu MHD priemerne iba každú hodinu, čiže meškanie vlaku znamená odsedieť si na stanici ďalšiu hodinu, vyšlapať si cestu alebo dať zarobiť miestnym taxikárom.
Zdá sa teda, že individuálny automobilizmus predstavuje veľmi vážnu konkurenciu pre hromadné druhy dopravy, čo môže mať ďalekosiahle dôsledky v najmä podobe škôd na životnom prostredí a zníženia zamestnanosti v sektore verejnej dopravy. Nedarí sa dostatočne skoordinovať tvorbu cestovných poriadkov prevádzkovateľov autobusovej dopravy a železníc. Dopravcovia tak zbytočne prichádzajú o cestujúcich a tým aj o zisky, čo vedie k utlmovaniu neefektívnych liniek a opätovnému poklesu záujmu cestujúcich. Obyvateľstvo mnohých vidieckych obcí, ktorých sa týka rušenie niektorých autobusových alebo vlakových spojov, je čoraz viac odkázané na prepravu vlastným automobilom, čo taktiež prispieva k enormnému počtu vozidiel na cestách.
Čo však s touto situáciou? Predstavitelia EÚ tvrdia, že cestovanie v rámci Únie by bolo oveľa jednoduchšie, keby sa členské štáty dokázali medzi sebou lepšie koordinovať a využívali moderné technológie na plánovanie dopravy. Modernizácia dopravných systémov môže ponúknuť také inovatívne služby, ako sú plánovače tras, inteligentné rezervácie alebo inteligentné platby. Orgány EÚ avizujú, že lepšie plánovanie a zdieľanie informácií môže skrátiť meškania o 20 % a znížiť počet dopravných nehôd o 30 %. Brusel sa snaží pretláčať inteligentné dopravné systémy, aby dokázal efektívnejšie riešiť problémy s preplnenými cestami. Podľa údajov Komisie by mal do roku 2020 narásť nákladná doprava o 55 % osobná o 36 %. Jeden z dôsledkov dopravných zápch je, že zvyšujú energetickú spotrebu, čo má zase negatívne enviromentálne dopady. Očakáva sa, že emisie oxidu uhličitého z dopravy by mali do roku 2020 narásť o 15 %.
(Článok spracovaný v rámci predmetu Mediálna produkcia na FMK UCM)