Vypláchnem si ústa od zubnej pasty, nalejem do seba ústnu vodu a podľa návodu si ju asi minútu premŕvam v ústach. Už po pol minúte ma celý jazyk štípe ako sviňa, ale musím to vydržať. Pozerám sa do zrkadla a prstami si prehrabem mokré vlasy. Sú čierne ako uhoľ a naozaj pevné. Vďaka ti Bože za neplešaté gény a hustú budúcnosť. Pozerám na poličku pod zrkadlom a rozmýšľam čo z tých gebuzín si ešte hodím na hlavu. Celý regál je rozdelený na dve časti, pričom Soni patrí asi 90 % . Sme manželia necelé dva roky, ale stále ani za toho boha neviem, na čo slúžia všetky tie mastičky, olejčeky, vodičky a ešte niečo čo neviem ako sa volá. Opatrne si vytiahnem šošovky, nahodím zopár kulturistických póz na povzbudenie, že moje svaly sú stále svalmi a rýchlosťou svetla skáčem do postele.
- Peter! Ty nie si normálny! Chceš ma zabiť alebo čo? Skáčeš tu na mňa ako zmyslov zbavený.
- Tak to určite nie, nazývať sa vdovcom v tridsiatke?
- Tak láskavo začni používať šedú hmotu v hlave a nesprávaj sa ako retardovaný. Skoro si ma dolámal.
- Ale nepreháňaj prosím ťa, zase nič také hrozné sa nestalo. Radšej poď ku mne, spravím ti masáž, vidím, že si nejaká podráždená.
Ešte asi minútu sa tvárila, že ma nevidí ani nepočuje, ale masáži neodolala ešte nikdy. S výrazom ranenej srnky sa začína pomaly premiestňovať na moju stranu postele a nastavuje mi odhalený chrbát. Vyskočím hore na ňu a snažím sa ako najviac viem. Venujem sa chrbtu, ale pohľad mi smeruje na zadok. Soňa má asi ten najkrajší , aký som kedy videl. Myslím, že ma naň zbalila. Po chvíli ma zo seba zhodí a prehodí sa na bok, pričom je ku mne otočená chrbtom. Pradie ako mačka a zadkom sa o mňa obtiera. Objímem ju zozadu a moje ruky nechtiac smerujú na prsia. No dobre, zase tak nechtiac to nebolo. Začínam byť pekne nadržaný a mám pocit, že je to obojstranné. Automaticky premiestňujem ruky na zadok a jemne ju hladkám. V tom mi chytá ruku, dáva ju zo seba preč a otáča sa ku mne tvárou.
- Mohol by si si dať aspoň dneska pohov a potlačiť tie tvoje zvieracie pudy? Dnes naozaj nemám chuť na sex. Chcem iba, aby si ma poriadne objal a bol tu so mnou.
Ostal som ako obarený. Bol som presvedčený o tom, že to jednoznačne smeruje k sexu.
- Ty si robíš srandu? Ešte pred chvíľou si ma tu provokovala a zvierala môj penis v ruke. Naozaj neviem ,či ti to robí dobre, keď ma takto nabudíš a potom mi s pokojom Angličana oznámiš, že sa chceš objímať.
- Ja som ťa provokovala? Chcela som byť len bližšie pri tebe a cítiť sa dobre.
- Vieš, mohla by si sa cítiť ešte lepšie keby...
V strede vety ma rázne prerušila a znovu nahodila ten svoj ubolený pohľad.
-Ty vôbec nerozumieš potrebám ženy. Nemáš ani poňatia ako zaobchádzať s mojimi emocionálnymi požiadavkami. Myslíš si, že keby ma tu teraz pretiahneš, tak sa budem cítiť lepšie? Tak na to rýchlo zabudni.
Na túto otázku som vedel odpoveď z fleku, ale radšej som si zahryzol do jazyka. Otočil som sa na druhú stranu, zakryl sa po uši s paplónom a snažil som sa zabudnúť na túto trápnu frašku. Na bruchu som spať nemohol.
Na druhý deň v práci využijem čas prestávky a so svojim problémom sa posťažujem kolegovi.
- Tak, ale rozumieš tomu? Najskôr sa ku mne tisne, naschvál ma dráždi a obtiera sa o mňa a o pár sekúnd mi povie, že som bezcitný a neviem zaobchádzať s jej emocionálnymi požiadavkami. Vždy som si myslel, že ženy chcú chlapa, ktorý ich pred spaním poriadne pretiahne a vyklepe z nich dušu. Potom by aspoň nemali problémy so zaspávaním. Aj vo všetkých časopisoch sa to takto píše, ale teraz som z toho naozaj zmätený.
- Z toho si nič nerob. Ja som sa nikdy nesnažil rozumieť ženám, bolo by ti to aj tak na figu. Poznáš ten vtip, ako sa Bohovi konečne podarilo zistiť, čo žena chce, ale ona si to vzápätí rozmyslela? Presne tak to funguje.
- Tak to si ma teda potešil.
Po ceste domov premýšľam, čo s tým budem robiť a do kedy ma asi bude sprevádzať tichá domácnosť.
- Soni, čo by si povedala na to, keby dnes vybehneme do obchodov? Už týždeň dozadu si sa sťažovala, že potrebuješ nové handry, tak ti dnes môžem spraviť šoféra a sponzora.
- Dobre som počula? Ty ma voláš na nákupy a ešte mi to chceš aj zaplatiť? Mám obavy, že si dostal úpal.
- Ale no tak, dobre vieš, že ti vždy rád urobím radosť.
- Ja mám skôr pocit, že si chceš vyžehliť ten včerajšok.
Prešla hodina a my sme stále v tom istom obchode. V rukách držím už asi troje šaty, z ktorých si Soňa nevie vybrať.
- Keď ja naozaj neviem ktoré. Všetky sú úplne úžasné a dokonale mi sadnú. Vidíš aký mám ja ťažký život!
Nasleduje už nacvičený psí pohľad.
- Tak si ich vezmi všetky a nemusíš riešiť žiadnu dilemu. Ja ti to zaplatím.
- To myslíš vážne? Všetky tri? To by bolo skvelé! Bože, ja mám asi toho najúžasnejšieho muža pod slnkom.
Po dvoch hodinách som ohádzaný dvoma džínsami, tromi šatami, šortkami a ani neviem koľkými blúzkami. V Soniných očiach vidím spokojnosť a extázu.
- Miláčik, ale vieš, k tým novým šatám budem potrebovať aj topánky, lebo tie ktoré mám doma sa k nim určite hodiť nebudú.
Tento dotaz ma ani trochu neprekvapuje a s láskavým pohľadom jej prikývnem. Soňa div že nezačne skákať po plafón a nadzvukovou rýchlosťou letí k regálu s topánkami. Po uplynutí ďalšej hodiny si vybrala dvoje, ktoré sa podľa nej určite budú hodiť k novým šatám. So vzrušeným pohľadom mi daruje pusu a zamieri smerom k pokladni.
- Tak, dnes som s nákupom nadmieru spokojná, myslím, že môžeme ísť platiť.
- No, ale vieš miláčik...ako by som ti to. Je mi to ľúto, ale myslím si, že momentálne nemám chuť tieto všetky veci zaplatiť.
Ostala stáť s otvorenými ústami ako zmrazená.
- Teraz mám chuť iba na to, aby si ma objala.
Začína chytať odtieň červenej a mám pocit, že o chvíľu praskne.
- Nepozeraj sa tak na mňa, ty jednoducho nevieš zaobchádzať s finančnými požiadavkami muža.
Myslím si, že po tomto nebudem mať sex minimálne do smrti.
