Sedím na posteli a tlačím do hlavy nejaké tie vedomosti, aby som mohla zajtra do školy vykračovať ľahkou nohou a v neposlednom rade aby som aspoň trochu ranným úsmevom zlepšila náladu mojim spolucestujúcim v autobuse. Po chvíli, keď už mám ako taký pocit naplnenia môjho mozgu (aj keď ide o klamlivý pocit), druhýkrát otváram hravé a doslova liečivé stránky Polnočného denníka od Matkina.
Vonku dnes nie je až tak chladno, ale aj tak stále cítim, že mi chýba leto a jeho vzrušujúce teplo. Nie teplo, horúčava. Prvý letný výlet na Vršatec, strávený pod dekou, kedy nám hviezdy urobili fantastické divadlo, tie najteplejšie noci, kedy bol hriech prespať ich... ranné vstávanie pri slnku, Beefree na blate, dance in the dark, denné vzrušenie, ľahkosť v mojich krokoch - jednoducho duševná aj telesná radosť.
Dnes je presne 17. 1. 2011, prešli 4 mesiace a necelých 17 dní od konca augusta. Dosť dlhý čas. Je zima, ktorá nám prináša dlhé večery - najlepší čas na rozmnožovanie ľudského pokolenia :-), a trávim ich najlepšie ako viem, ale spomienka na leto 2010 ostane živá lebo chtiac - nechtiac aj tá mi spríjemňuje dlhé zimné obdobie.
