Letná poviedka

Autor: Jarmila Kulová | 26.11.2011 o 16:35 | (upravené 26.11.2011 o 16:59) Karma článku: 3,35 | Prečítané:  395x

Kráčam si po osamotenej cestičke a užívam si prírodu okolo, vôňu sviežeho vzduchu a vánok vo vlasoch. Oči mám zakryté ružovými okuliarmi a vnímam iba krásu, čistotu a to rozlievajúce sa teplo v mojom tele. ..myslím že patetickosti na začiatok stačilo! :)

 

Poďme ale k veci. Presne takýto príjemný deň som si raz v lete vybrala na relaxovanie pri vode (konečne po hodinách telefonovania nervóznym tetám, pánom a sem-tam 15-ročným adolescentom, ktorí vám v najťažšom stupni plieskania puberty navrhujú divoký sex na kuchynskej linke, prípadne v špajzi, fajku v plťke na Dunaji alebo  iné nesplnené sexuálne fantázie). Nikdy som neverila ako ďaleko môže siahať fantázia v období puberty. Už počas cesty som postupne zhadzovala kúsky oblečenia, ktorých nebolo síce veľa, ale horúčava a popravde aj letná nálada búriť mužom hormóny ma donútili prísť na miesto akcie už iba v plavkách. Najskôr som sa porozhliadla po vhodnom mieste na vyvaľovanie sa, ničím nerušené čaptanie vo vode a opaľovanie sa bez modrín na čele od „mäkkých" loptičiek drzých detičiek, ktorých rodičia sa ospravedlňujú spôsobom ako „chvíľku vám bude hučať v hlave a hrča na čele bude ako malá pyramída ale onedlho to prejde." Netrvalo to dlho a už som si vybaľovala svoju výstroj na strávenie pekných pár hodín. Asi som si doma márne predstavovala ako mi urastený junák pomaly natiera opaľovacie mlieko po mojom chrbte so svojimi mohutnými rukami, keďže som sa s tým naťahovala sama a navyše mám pocit že to vôbec nepôsobilo príťažlivo, keď som sa snažila vytiahnuť si zarezaný spodný diel plaviek zo zadku.

Keď už som si začala užívať spaľujúce slnečné lúče júlového dňa zrazu som  začula mrmlanie a hurónsky detský smiech priamo nad mojou tvárou. Najskôr sa mi zdalo, že im snáď len niečo spadlo pri mojej karimatke a budú pokračovať v hrátkach pri jazere, ale keď som uvidela dve veľké hlavy malých asi 10-ročných chlapcov zízajúcich priamo na mňa vedela som, že moje pokojné chvíle sa blížia ku koncu. Naťahovačky a nútenie hrať s nimi kolo kolo mlynské alebo ententíky dva špendlíky som ešte brala ako malé vrátenie sa do detských čias a oživenie spomienok, ale keď mi schádzali posledné odpovede na otázky prečo nemám pipíka keď oni obidvaja ho majú, začala som sa obzerať po ich rodičoch, ktorí im zjavne ešte nevysvetlili rozdiel medzi dievčatkami a chlapcami.

Moje zúfalé pohľady a nedostatok odpovedí na ich zvedavé otázky ich zrejme onedlho prestali baviť, keďže sa vybrali do vody hrať sa na pobrežnú hliadku (neviem či sa mi to zdalo alebo jeden na druhého kričal Pamela ). Slnenie som si užívala plnými dúškami, blázniacich sa detí som mala dosť na minimálne dva mesiace a vypracovaných mužských tiel som nevidela toľko koľko som si myslela že uvidím (keďže boli väčšinou ženatí a manželstvo pridáva kilogramy), ale užila som si slnečný a horúci deň.

Keď sa čas na mojich hodinkách približoval k šiestej hodine večer vzdala som chytanie bronzu, naposledy som si ovlažila nohy vo vode a pozorovala som ako sa okolie jazera pomaly vyprázdňuje, ľudia balia svoje batohy a rodičia vyháňali z vody svoje deti už s fialovými perami od zimy. Chlad rozprestierajúci sa na mojich ramenách donútil aj mňa vziať nohy na plecia spolu s batohom, zloženými ružovými okuliarmi, a s príjemným pocitom ďalšieho prežitého dňa.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?